Hrdinovia 2. svetovej vojny z Čierneho Balogu

Brezno 07. máj 2015

Začiatok roka 2015 sa nesie v znamení 70. výročia ukončenia Druhej svetovej vojny, najväčšieho a najrozsiahlejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Vojna sa dotkla 61 štátov a pripravila o život 45 - 60 miliónov ľudí. V tomto príspevku chcem vzdať hold vojakom, účastníkom vojny z Čierneho Balogu, ktorí našli odvahu a s nasadením svojho života sa v boji postavili proti strojcom tejto celosvetovej krutosti a hrôzy - fašizmu.

Za začiatok Druhej svetovej vojny sa považuje 1. september 1939. V tento deň nemecký Wehrmacht vpadol do Poľska. Sotva utíchlo dunenie diel a výbuchy v napadnutom Poľsku, sa v nedeľu 22. júna 1941 rozletela správa, že Nemecko napadlo Rusko. Tisov Slovenský štát ako Hitlerov satelit, ktorý bojoval po jeho boku, za jeho záujmy, vyhlásil okamžite vojnu aj proti takzv. Sovietskemu boľševizmu.

Už 24. júna 1941, dva dni po začatí útoku nemeckých vojsk, sa k nim pripojila Slovenská rýchla brigáda. Po zmobilizovaní záloh v júli 1941 bolo na Nemecko - sovietsky front vyslaných 50 700 osôb, kde po reorganizácii vojska sa vytvorili dve divízie Rýchla a Zaisťovacia. Rýchla divízia bola nasadená do bojov v zostave nemeckých vojsk prvého sledu a do jesene 1942 postúpila až do severných predhorí západného Kaukazu. Cieľom chceli byť ropné ložiská v okolí Baku pri Kaspickom mori.

Vyhlásená mobilizácia sa týkala aj mužov z Čierneho Balogu, kde prišlo päťsto zvolávacích lístkov - viď zdroj č. 4 strana 148. Mladí chlapi a otcovia rodín sa museli rozlúčiť s najmilšími. Po prekročení hraníc prišli prvé obete. Štefan Kováčik nar. 20.12.1919 z osady Dobroč č. 73/9, padol ako strelník 22. júla 1941 na Ukrajine v priestore Lipovec. Jozef Švantner z osady Medveďov č. 63, padol ako strelník pešieho pluku 5 - 3 rota 9. októbra 1941 na Ukrajine v obci Szczerzec pri Ľvove. Viď zdroj č. 2, diel I. strana 275, overené aj obecnej v matričnej knihe - kniha úmrtí.

Propaganda ľudáckeho štátu vykresľovala Sovietsky zväz ako boľševickú tyraniu, no slovenských vojakov od prvých kontaktov s domácim obyvateľstvom zbližovala rečová príbuznosť a slovanská spolupatričnosť. Vzájomne si pomáhali. Otvorená zmena myslenia a konania, ktorá demoralizovala morálku Slovákov - nebojovať proti slovanským bratom a dezertovať do Červenej armády (ČA), nastala najmä po 2. februári 1943 - po totálnej porážke 6. nemeckej armády v Stalingradskej bitke. Koncom roku 1943 prešlo na stranu ČA tisíce slovenských vojakov, ktorí prechádzali aj so zbraňami. Ostatní sa báli sovietskych represálií voči zajatcom a doma prenasledovania svojich rodín, gardistami. Preto radšej aj naďalej poslušne ustupovali s Nemcami.

Medzi prvými čiernobaločanmi, ktorí boli odvedení na východný front bol Jozef Belko - Puľove (*24.12. 1918 v osade Fajtov + 05.07.1965 v Bratislave). Pochádzal z početnej rodiny drevorubača - troch bratov a 4 sestier. V roku 1941 vykonával základnú vojenskú službu v Prešove, kde bol šoférom veliteľa pluku. Svoju bojovú cestu začal ako slovenský vojak odvelený 22. júna 1941 na východný front do Rýchlej divízie. Po ústupe Rýchlej divízie na polostrov Krym dňa 26. októbra 1943 dezertoval k sovietskym partizánom. V krymských horách bol ranený do ruky a nohy, preto musel byť letecky dopravený do zázemia, kde sa liečil. Začiatkom marca 1944 bol presunutý na základňu do Jefremova ležiacu 340 km južne pod Moskvou, kde prebiehalo sústreďovanie a výcvik vojakov vznikajúceho Prvého Čsl. armádneho zboru v SSSR. Vojaci 1. Čsl. armádneho zboru, ktorých spolu s 2. Čsl. paradesantnou brigádou bolo okolo 20 000 mužov sa dočkali chvíle začať bojovať za oslobodenie svojej vlasti. Od 3. septembra 1944 ich presúvali na front k poľskému mestečku Krosno, nástupištu do bojov začínajúcej Karpatsko - Duklianskej operácie (KDO), v priesmyku Dukla. Dňa 19. septembra z Duklianskeho bojiska stiahli 2. Čsl. paradesantnú brigádu a 23.09. ju letecky prepravili na Slovensko - letisko Tri duby, na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Jozef Belko sa KDO zúčastnil ako tankista, príslušník Tretieho tankového práporu. V ťažkých bojoch ráno 7. októbra, okolo ôsmej hodiny prekračovali Čsl. hranicu, neďaleko Vyšného Komárnika. Padali slzy dojatia, mnohí vojaci si líhali na zem a bozkávali ju „ konečne doma“ . No nebol to boj posledný. Ešte na nich čakali ďalšie boje, až do úplného oslobodenia vlasti.

Počas celej bojovej cesty si Jozef Belko písal denník, ktorého zápisky použil do knihy svojich spomienok - Zápisník z Východného frontu - viď zdroj č.1. Otvorene treba uviesť, že kniha má aj ideologický nános, poplatný dobe v ktorej bola napísaná. Uvádzané príbehy, som preto konfrontoval s faktografickou literatúrou - Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu, ktorá vyšla v rokoch 2007 - 2009 (viď zdroj č. 2) a teda tu nemožno pochybovať o jej objektivite. Fakty uvádzané v oboch zdrojoch sa prevažne zhodujú. Dokonca je u oboch uvedený príbeh - epizóda z mestečka Geničesk pri Azovskom mori, ktorého aktéri sú totožní - vodič vojenského nákladného auta Praga RV, desiatnik Jozef Belko a jeho krajan vodič tanku LT 38 slobodník Ján Kučerák. Obaja v dôsledku zlého zásobovania Rýchlej divízie pohonnými hmotami, sa v sebazáchove vydali na súmraku zháňať (kradnúť) benzín pre svoje stroje. Pri tomto riskantnom čine našli ešte tri sudy benzínu, ktoré predtým do terénu za obcou zhodili nemecké dopravné lietadlá. Popis vykonania tohto skutku je však rôzny (viď zdroj č. 1 strana 68 a zdroj č. 2 zväzok III. strana 344), takže nebol jednoducho opísaný.

Jozef Belko vo svojej knihe - viď zdroj č. 1 strana 178, uvádza: „V Jefremove (pod Moskvou) som stretol veľa známych, ba aj krajanov. Napríklad dôstojníckeho zástupcu Antona Kupca (Múranicu), Vojtecha Mihaliska, Jozefa Giertliho, Františka Štulajtera a ďalších". Koniec citátu.

Osobitne sa ďalej zmienil o mladšom rodákovi a kamarátovi dôstojníkovi československej armády poručíkovi Antonovi Kupcovi. Osobnosť Antona Kupca - Múranicu (*9.12.1919 v osade Medveďov + 19.10.1990 v Košiciach), som sám predstavil v publikácii - viď zdroj č. 3.

Ďalej citujem: „S Antonom Kupcom sme sa stretli vo vojne párkrát: prvý raz hneď na začiatku, potom na Ukrajine a napokon v Jefremove. Bol príslušníkom Druhej Čsl. paradesantnej brigády a od Dukly odišiel s ňou letecky na pomoc Povstaniu. Po Povstaní ostal doma a organizoval vojenský odboj. Keď šlo do tuhého, ukázalo sa, že je chlap na mieste: tvrdý, rozvážny a dobre podkutý. Bol to čestný a odvážny chlapec, ktorý svojou rozvahou zachránil našich trinásť drevených dedín, naše Handle, ako sa oddávna neoficiálne volal Čierny Balog" - viď zdroj č. 1 strana 252.

Na stranách 259 a 260 Jozef Belko pokračuje: „hneď po oslobodení obce som mal možnosť prísť na Balog. Tam som sa s ním stretol a o pár dní sme už obaja šli do Popradu a boli sme pri jednej jednotke až do ukončenia vojny. Jeho zásluhy azda najlepšie zhodnotil balocký MNV, ktorý o ňom vojenskému útvaru v auguste 1945 napísal list tohto znenia:

Miestny národný výbor v Čiernom Balogu.

Miestny národný výbor v Čiernom Balogu, týmto potvrdzuje, že poručík Anton Kupec, nar. 9.decembra 1919, t.č. v Košiciach, príslušník 2. paradesantnej brigády, spolupracoval s partizánmi a miestnym revolučným národným výborom.

Pred príchodom ČA organizoval spolu s npor. ČA (Nikolaj S. Radul), ktorý prešiel s hliadkou cez front do našej obce, tunajšie obyvateľstvo proti ustupujúcim Nemcom, ktorí sa tlačili z viacerých strán do tunajšej obce.

Pozbieral všetky ukryté zbrane, ktoré sa nachádzali medzi obyvateľstvom, čo potvrdí sám predseda NV, ktorý mu odovzdal 1 ľahký guľomet čsl. výroby, 14 ľahkých guľometov nemeckých, 3 pušky, 50 granátov a asi 250 nábojov. Tieto zbrane urobili dobrú službu pri obrane obce, keď došlo k boju so 700 Nemcami, ktorí sa tlačili od Klenovca.

Do boja zorganizovaná brigáda pod vedením poručíka Antona Kupca, zložená z mužov tunajšej obce, postavila hliadky na všetky smery, odkiaľ boli očakávané nemecké bandy. Pri stretnutí s nepriateľom poručík Anton Kupec a kpt. Ján Benko zorganizovali 38 občanov. Po polhodinovom boji bolo zabitých 68 Nemcov. Kpt. Benko nariadil ústup, ale poručík Anton Kupec dal povel za každú cenu ich nepustiť do obce a neustúpiť. Rozprášené nemecké bandy sa sústredili znovu a pokúsili sa vniknúť do obce dolinou Brôtovým, kde čakalo 15 odhodlaných chlapcov na čele s por. Kupcom na ďalší útok Nemcov. Znovu kpt. Benko nariadil ústup, nato však por. Anton Kupec dal príkaz ďalej bojovať a za žiadnu cenu nepustiť Nemcov do obce.

Po celonočnom namáhavom boji sa por. Kupec dopočul, že od Hronca idú 3 čaty Nemcov, proti ktorým zasa zorganizoval boj, v ktorom bolo zabitých 26 Nemcov. Za boja prišla už očakávaná ČA, ktorá nemecké bandy z našej obce vyhnala a tým sa skončil úspešný boj v našej obci.

Nebyť por. Antona Kupca pri organizovaní miestneho obyvateľstva proti nemeckým banditom, bola by obec Čierny Balog i s osadami vypálená, ako sa vyjadrili nemeckí zajatci pri výsluchu. Duchaprítomnosťou a neúnavnou prácou poručíka Antona Kupca sa zachránilo 7000 obyvateľov tunajšej obce.

V boji s nemeckými okupantmi bol por. Anton Kupec pre miestne obyvateľstvo osobným príkladom a svojou odvahou, statočnosťou a neúnavnou prácou povzbudzoval miestnych bojovníkov až do úspešného ukončenia boja.

V Čiernom Balogu dňa 13.augusta 1945.

Túto bojovú charakteristiku podpísalo 15 funkcionárov MNV v Čiernom Balogu“. Koniec uvádzaných citátov.

Podplukovník Jozef Belko, zomrel na následky automobilovej nehody 5. júla 1965. Pochovaný je v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí. Tam zanechal manželku Elenu (žijúca 92 rokov), deti Elenu, Jozefa, Evu a Janku. Z nich už žije iba dcéra Eva (64 rokov) v Banskej Bystrici.

Na Čiernom Balogu v osade u Fajtov - ulica Slnečná, žije jeho neter po bratovi Jánovi (*1910) Anna Turňová (*1948), ktorá poskytla tieto doplňujúce informácie.

Text: Milan Kováčik

Literatúra:
1./ Jozef Belko - Zápisník z východného frontu. Vydavat. politickej literatúry - Bratislava 1965
2./ Pavel Mičianik - Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu I - IV diel. Vydavateľ Dali-BB, s.r.o. Banská Bystrica 2007-2009
3./ Milan Kováčik - Čierny Balog v Slovenskom národnom povstaní. Vydavateľ A grafik s.r.o. Banská Bystrica 2014
4./ Ján Zemko a kol. - Čierny Balog, partizánska obec. Vydavateľstvo Osveta Martin 1975

Foto: Jozef Belko, Anton Kupec, Výcvik 2. Čsl. paradesantnej brigády v Jefremove