retro bar brezno
In-počasie Meteoinfo
stredoslovaci chata pod chopkom tepovanie brezno preprava.info zlata zalozna

Správy

Piatok, 05. apríla 2019 • 08:18.37 • zaujímavosti

491x

TELGÁRTSKY VODNÝ MLYN spomienky

Keď príde reč o obci Telgárt väčšine z nás sa pred očami vybaví známy Telgártsky viadukt, neďaleká Kráľova hoľa, alebo vyvierajúci prameň Hrona.

Pod Besníkom pôsobí Hron ako malý potôčik, ale postupne silnie priberaním ďalších prítokov. V Telgárte je už z neho mocný potok, ktorý v minulosti svojou silou poháňal dve, drevené mlynské kolesá s priemerom tri metre. Obdobie čarovného vodného mlynu zachytáva pani Anastázia Kováčová vo svojej prozaickej prvotine TELGÁRTSKY VODNÝ MLYN spomienky. Prezentácia uvedenej knižky sa konala tretiu marcovú sobotu za účasti predsedu BBSK Ing. Jána Luntera (miestneho rodáka), doc. PaedDr. Júliusa Lomenčíka, PhD (decenta na UMB), ktorý mal na starosti jazykovú úpravu textu; ako i za účasti starostu a poslancov obce, rodiny, priateľov a známych. Reštaurácia hotela Telgárt praskala vo švíkoch, keďže namiesto očakávaných osemdesiat návštevníkov prišlo autorku pozdraviť niečo cez sto priaznivcov. Bohatý kultúrny program citlivo popretkávaný úryvkami z krstenej knižky a podrobným životopisom autorky zostavila a moderátorsky sprevádzala Mgr. Eva Hančáková. V programe účinkovali Kováčovej kolegovia, členovia literárno - umeleckého zoskupenia CLUB POETICUM NÓVUM v Brezne – spoločenskými tancami sa predviedli manželia Macíkovci a prednesom sa prezentovali skúsené recitátorky Mgr. Danka Horská a Mgr. Mária Pacerová. Spev patril hudobno speváckej skupine Pri prameni Hrona, ktorá k tejto príležitosti upravila texty známych horehronských ľudových piesní.

„Vodné mlyny v minulosti predstavovali spätosť života človeka s rytmom prírody. Svojou architektúrou zakomponovanou do čarovných prírodných zákutí na brehu malých potokov a potôčikov pôsobili nielen zaujímavo, ale aj tajuplne.“ Týmito slovami autorka pozýva čitateľov do sveta točiaceho sa vodného mlyna, rozpráva príbehy nielen samotných obyvateľov mlyna, ale aj príbehy ľudí z Telgártu a okolia, ktoré sa dozvedela z ich rozprávania pri čakaní na zomletie múky. Príbehy v sebe skrývajú aj hodnoty tradičnej kultúry a niektoré zvyky na Horehroní spojené najmä s rôznymi kresťanskými sviatkami. Autorka podáva čitateľom aj určitú spoveď zo svojho osobného života – obdobie školských lavíc, ako aj chvíle prvého ľúbostného vzplanutia, či prvej tancovačky. Všetky príbehy vypovedajú „mikrohistóriu“ jednej rodiny, ktorá chtiac – nechtiac bola prepojená aj s historickými epochami celého národa, či regiónu. Beletrizované rozprávanie zachytáva osudy jednotlivých postáv v období zhruba od tridsiatych do šesťdesiatych rokov minulého storočia, preto sa autorka v spomienkach vracia aj do obdobia II. svetovej vojny, kedy mlyn poskytoval úkryt partizánom.

Kniha obsahuje aj cenné poznatky z fungovania starého mlyna, naplneného hukotom vody, klepotom mlynského zariadenia a hlukom mlecieho stroja. Preto aj samotný krt knižky bol vykonaný spôsobom charakteristickým pre mlyn – múkou.

Ľubica Štugnerová