Už sa fašiang kráti...Čierny Balog

Čierny Balog 02. marec 2014

Čo tam po Vianociach - z kostola do kostola, ale fašiangy, to sú sviatky - z krčmy do krčmy... Na Čiernom Balogu sa od piatku 28. februára až do nedele 2. marca uskutočnil už 19. ročník Folklórneho festivalu Už sa Fašiang kráti... Trojdňový maratón podujatí a sprievodných akcií s množstvom účinkujúcich, pritiahol aj početnú kulisu folklóru-chtivých záujemcov nielen z radov domácich, ale aj hostí, mladých i starších.

Fašiangové hodovanie sa začalo piatok poobede detským programom. V Kultúrnom dome sa predstavili Detské folklórne skupiny Pohorelá, Kokava nad Rimavicou a domáca Malá Kýčera V neďalekej reštaurácii „Veľkie obloke“ odštartoval do rána trvajúci tradičný Fašiangový ples. Bavili sa tu aj hostia z družobného mesta Týnište nad Orlicí, na čele so starostom.

V sobotu už od rána začínal jarmok remeselníkov a Fašiangová zabíjačka s varením špecialít ako napríklad kapustnica, ktorú ochutnal skoro každý prichádzajúci. Predpoludním sa v súťaži pílenie dreva predstavili prítomné folklórne súbory. Následne sa odobrali na pochôdzky po miestnych častiach obce. Bursovníci z FS Poľana Zvolen začínali v osade U Komov, FS Bukovinka z Braväcova prešli osady Jergov - Balog, FSk Bazalička Plachtince - Príbelce a FS Jánošík z Fiľakova si vybrali najväčšiu a najvzdialenejšiu osadu Dobroč, FSk Čierťaž z Nemeckej a domáci FSk Kýčera dali prednosť osade U Medveďov. Folklórne súbory a skupiny sa teda rozišli do hviezdice, aby bursovaním - to jesť zábavou, mulatovaním s hudbou a spevom, obdarúvaní od domácich pochutinami k jedlu a pitiu, sa vracali späť do strediskovej osady Balog.

Poobede začala populárna súťaž vo varení „O najlepšie trhance“. Prihlásilo sa desať družstiev. Náboj súťaživosti umocňoval aj plagátik, že „Najlepšie trhance sa v Krížnom“ (obrazne vyjadrené, že najlepšie trhance sa varia v osade Krížno). Z Krížneho varili trhance až štyri družstvá. Zdalo sa, že najmä svalove zdatne pripravené, za ženy preoblečené, mužské trio „Tetky Peťove“ z Krížneho sa prevaľkajú na čelné miesto. Ale o prvom mieste rozhodla ženská zručnosť kuchárok s pomenovaním „Šikovnice šikovné z Krížneho“. A sám môžem potvrdiť, že ich trhance ochutené bryndzou, smotanou a oškvarkami, boli nebíčkom v papuľke. Všetky prítomné folklórne súbory a skupiny sa večer predstavili pred divácky nabitou sálou v programe Fašiangy, Fašiangy, fašiangové časy... Atmosféru humoru dotvárali ľudoví rozprávači „ Kmotrovci „ z Plachtiniec - Príbeliec. Kto mal ešte výdrž, mohol čas dlho do noci stráviť na Fašiangovej zábave, kam sa po predstavení presunuli účinkujúci a časť divákov.

Mnohým by sa ani fašiangy nerátali, keby nedostali lístky na Heligonkárov. Vždy im patrí nedeľné doobedie. Aj teraz prišli od Nitry, Detvy, z Oravy, z východu - z celého Slovenska. To čo dokážu zahrať a súčasne spievať - virtuózi, všetkých vekových kategórií, na maličkej gombíkovej harmonike - heligónke, dokáže iba orchester. Je to neopakovateľný zážitok.

V nedeľu poobede sa opakoval galaprogram „ Na Balogu som zrodený...“ k 80 výročiu folklórnej skupiny Kýčera v Čiernom Balogu, obohatený aj o vystúpenie Seniorov folklórneho súboru Mostár z Brezna. Program symbolicky končil fašiangovou scénkou „Pochovávania basy„. Muzikanti odkladajú hudobné nástroje, zhasínajú svetlo, oči všetkých sa upierajú k máram, kde sa mihotajú plamienky sviečok. Na márach čiernou plachtou zakrytá leží basa. Z každého kúta sa ozýva plač a nárek. Nad basou stoja kňaz, rechtor, speváci... Kňaz „s vážnosťou“ začína nôtiť vykladanie nad mŕtvym „ Dolóres, dolóres, naučia ťa v pekle móres...

A keď sme sa takto do sýtosti nabažili rýdzo slovenského folklóru, vytancovali, zajedli a vypili si, ale aj peniažky potrovili, už nám nič neostáva, len sa dať na pokánie. Štyridsať dní postiť, žiť striedmo. Očistiť ducha a telo. Mamičky, frajerky, manželky poprosiť o odpustenie, a takto v pokore a odriekaní sa znova pripraviť na spoločné slávenie Veľkonočných sviatkov jari.

Na záver. Ďakujeme Ti obec Čierny Balog, že u Vás žijú takí šikovní organizátori a účinkujúci, so srdcom a mysľou zanietení za udržanie a rozvíjanie ľudových tradícií.

Text a foto: Milan Kováčik z Brezna

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik) alebo na našej FB stránke