Už sa fašiang kráti - 25. ročník folklórneho festivalu

Čierny Balog 21 - 23. február 2020

Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Sú v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Zvyky a obyčaje súvisiace s týmto obdobím majú aj v najväčšej Horehronskej obci v Čiernom Balogu silné zázemie vyplývajúce z dobrosrdečnosti, pohostinnosti jej obyvateľov a ich schopnosti vedieť sa zabaviť. Toto inšpirovalo organizátorov, ktorí pred 25 rokmi založili tradíciu folklórneho festivalu. Rozvíjaním aktivít až po dnešok, získal festival nadregionálny charakter, najznámejších osláv fašiangu. Do kalendárov sa zapísal ako trojdňový.

Sobota 22. februára – druhý deň Jubilejného festivalu, bol príjemný slnečný deň. Jarmok remeselníkov, ponuka zabíjačkových špecialít, či vystúpenia folklórnych súborov prilákali spred Kultúrny dom stovky vyznávačov ľudových tradícií.

Čiastočná foto-prezentácia zo začiatku sobotňajších akcií zachytáva: – Vystúpenia, predstavovanie folklórnych skupín (Fsk). Zahájili ho mužská časť domácej Fsk Kýčera. Postupne sa ďalej predstavili Fsk Slatina zo Zvolenskej Slatiny, Fsk Sliačanka z Liptovských Sliačov, FS Háj z Rimavskej Soboty a Fsk Závačan zo Závadky nad Hronom.

V  malej prestávke pred ďalším programom viacerí diváci uskutočnili prehliadku exponátov Tradičnej izby v kultúrnom dome.

- Dedičstvo v koži vyryté - ukážka tvorby domáceho ľudového výrobcu Ľuba Medveďa. Kožené opasky, kapsy, ale aj originálne cedilo – veľká súkenná kapsa s popruhmi (frumbie) na nosenie jedla na týždňovky.

- Fujarôčka moja – ukážky z tvorby Michala Fiľa, majstra ĽUV z Banskej Bystrice.

- domáci drevorezbár Turňa Lukačove prezentoval Čiernobalocký gazdovský dom.

Program gradoval obľúbenou súťažou v pílení dreva - klátikov, dvojmužnou pílou, bruchačkou. Postupne zápolilo 17 družstiev, ktoré reprezentovali prítomné folklórne skupiny. V zápale boja boli aj drobné úrazy, ale prsty ostali celé. Diváci fandili najmä ženským družstvám. Svojim výkonom a zručnosťou prekvapili domáce seniorky z Fsk Kýčera Jolana Figľušová – Pánbožkove, rok narodenia 1942, a Mária Vránska, rok narodenia 1948. Vo svojej vrstve zvíťazili výkonom 0 : 36 : 28, čím dali tromfu aj mladým. Mladí šuhajci ich za ten výkon aj vystískali.

Nasledovalo pásmo „Bursovníci idu ...“ – fašiangové sprievody po jednotlivých častiach dediny. Organizátori najprv zabezpečili rozvezenie folklórnych skupín do častí – osád Jergov, Krám, Komov, Dobroč, Fajtov, kde bursovali po domoch hudbou a spevom, tancom. Niektorí vo svojich maskách.

Doložená foto-prezentácia zachytáva Fsk Sliačanka z Liptovských Sliačov. Vláčik Čiernohronskej železničky ich vyviezol do osady Pustô. Domáci Milan Gašperík ich previedol ďalej do ulice Krížnô, kde sa zvítali z obyvateľmi, ktorí sa pripravili aj s pohostením. Členovia Fsk z Liptovských Sliačov sa im odmenili hudbou, spevom, tancom, všetko okorenené humorom. Oslovilo to aj domácich, ktorí sa pridali do zábavy.

Ďalšia zastávka bola pár sto metrov ďalej v ulici Zadná. V rodine U Zemkov ich domáci a susedia z okolia čakali v klasickom veľkom „humne“, ktoré v minulosti slúžilo ako súčasť hospodárskej budovy. V úvode stretnutia ľudový rozprávač Fsk Sliačanka - Marian Jacko vybubnoval výzvu pre prítomnú kulisu domácich:

Fašiangy – fašiangové časy – roboty sa zakazujú spevy a tance nariaďujú, ponevač bursovníci koledujú.
Chlapi doma nalezení budú vyhrešení, chlapi v krčme ustavení budú pochválení.
Žena, ktorá si v tanci nezavýska, nebude mať bohatú úrodu a tak utrpí veľkú škodu.
Z dverami zavretými - do takej hanby príde, že ju naša veselá bursa obíde.
A koho naša bursa nerozveselí, ten musí cez rok - robiť celý.

Tancovalo a spievalo – výskalo všetko čo malo ruky a nohy

Text a foto: Milan Kováčik Komovkove z Brezna