Lazník zo samoty - nová kniha

V druhý aprílový týždeň vyšla ďalšia kniha Ing. Emila Rončáka Lazník zo Samoty. Autor v nej opisuje životnú púť jedného gazdu od mládeneckých čias až po jeho odchod do večnosti. Lazník okrem ťažkej roboty v povojnových časoch, prežíval životné radosti i tragédie, tiež úspešné a neúspešné lásky vyúsťujúce do netradičného manželského trojuholníka, ktorý bol v rozpore s morálkou vrchárov. Kŕčovite sa držal rodnej hrudy na kopcoch, aby sa svojou tvrdohlavosťou stal jedným z posledných lazníkov, ktorý ju opustia. Nevedel si predstaviť život v betónovom nehostinnom prostredí panelákov, v ktorých bývali jeho deti. Nevládnosť v starobe však hrdého lazníka sklátila, prinútila ho k návštevám nemocníc až tak, že sa na Samotu nevrátil a ostal nemobilný v krátkej opatere u dcér v mestečku. Dej románu sa odohráva medzi obcami Lom nad Rimavicou – Utekáč.

Ing. Emil Rončák sa narodil v najvyššie položenej obci Slovenska v Lome nad Rimavicou kde mu obecné zastupiteľstvo v roku 2008 udelilo čestné občianstvo za zásluhy pri tvorbe a vydávaní publikácií o tejto obci a jej okolí. Je autorom publikácií Lom nad Rimavicou a okolie, Vrchárske chodníčky, Vrchárska babica, Zabudnuté príbehy vrchárov. Napísal tiež niekoľko básnických zbierok, v ktorých sa vyznáva zo svojej lásky k rodnému kraju i Slovensku. Sú to reflexie na detstvo, domov, študentské roky, manželstvo, ale i na ťažkú a často nebezpečnú prácu baníka modrokamenských baní.

Technickou úpravou, vydaním a distribúciou knihy bol poverený Daniel Rakyta. Obálku navrhol Mgr. Ivo Chadžiev. Vydavateľom je DALI-BB, s.r.o., Banská Bystrica.

Autor: Daniel Rakyta

Úryvok z knihy Emila Rončáka Lazník zo Samoty

"Ich majetok sa nachádzal medzi lesmi, ktoré ho obklopovali z troch strán. Otvorený priestor bol len do doliny k malému potoku s názvom Riava. Pri domoch bol prameň, ktorý odtekal plytkým jarkom do doliny. Bol to jeden z malých prítokov Riavy. Údolím sa tiahla širšia poľná cesta, z ktorej odbočovali užšie cesty k obydliam lazníkov, ktorí bývali na oboch svahoch potoka. Na konci údolia pod strmým zalesneným svahom poľná cesta končila. Nad prameňom potoka sa vypínal kopec, ktorý trónil celému úzkemu údoliu. Pre lazníkov akoby sa za týmto kopcom končil svet. Obyvateľom údolia to predstavovalo jedinú otvorenú bránu v smere toku potoka. Preto aj názov ich majetku Samota vyplynul z ich pocitu, že sa nachádzajú Pánu Bohu za chrbtom. O tom všetkom rozmýšľal Gusto, oddychujúc sediac na pníku a skoro zabudol, že sa vracia z asentírky domov. Pomaly vstal a cítil sa nesvoj. Uvedomoval si, že ho čaká len robota a žiadne vzrušenie. Tu medzi horami nevidí ani dievčatá okrem sesternice a Bety. V meste a na dedinách je ich na výber. Denne sa stretávajú a tešia sa. - Je to osud, že ja musím tu zavýjať s vlkmi a len robiť, jesť a spať? Mám vôbec šancu žiť niekedy inde, medzi ľuďmi? Rád mám stretnutia s kamarátmi a známymi. - Utešoval sa aspoň víziou, že pôjde na vojnu a ako vojak si to vynahradí - Možno si nájdem aj nevestu. Veď všetci hovoria, že dobre vyzerám a že som súci. No, ale teraz dosť úvahám, už som doma. - Psi vycítili príchod mladého gazdu a so štekotom mu vyšli naproti, aby si ho oňuchali. Nedoprial im veľa radosti, odháňal ich od seba, lebo videl, že otec klepe kosu a chystá sa na žatvu. Vtedy si uvedomil, že miesto oddychu ho čaká robota, na ktorej sa zúčastňuje celá rodina. Tým viac pociťoval krivdu a poznanie, ako ťažko sa žije na vrchoch. Vždy len v nekončiacej sa námahe a mizernej nádeje na zábavu a potešenie. Ešte dobre, že Pán Boh vymyslel nedele a ľudia sviatky."

Novú knihu Lazník zo samoty si môžete kúpiť v kníhkupectve Renáta Piarová – Capri na Nám. gen. M. R. Štefánika 52/44 v Brezne (Supermarket COOP Jednota – 1. poschodie) a v Obecnom úrade Lom nad Rimavicou.