Betlehemci „na vrchoch“

Sviatky sú vždy očakávaným fenoménom. Tešia sa na ne najmä deti. Aj deti vrchárov – Poliakov a Huťanov na Lome, Drábsku a Sihle neboli a nie sú iné. Vianoce v minulosti ako i dnes neboli len obyčajnými sviatkami, ale v spomienkach starších chápané ako výnimočné. V starších časoch nebývali zvykom darčeky. Vrchári mávali veľa detí a na dary nebolo peňazí. Oproti dnešku sa preto viac tešili na ľudové zvyky, najmä na betlehemcov.

Dominantnou postavičkou medzi betlehemcami bol Kubo. Chlapci sa na neho tešili celý rok. Betlehemci predstavovali pastierov, ktorí pri narodení Ježiška išli za hviezdou, aby ho obdarovali a poklonili sa mu. Každá dedina či osada vo farnosti sa snažila nacvičiť vlastných mládencov a pripraviť si toto vianočné pochôdzkové divadlo. Anjel nosieval boží stánok – betlehem a traja pastieri volali za sebou nechápavého Kuba. Do každého domu vchádzal posledný. Pri spevoch pastierov účinkoval skôr ako spiaci medveď. Oblek mal zhotovený z ovčej kožušiny chlpmi zvonku. Na maske boli len dva otvory pre oči a ústa. Hoci ho pastieri volali starým bačom a vyzývali ho k poklone Ježiškovi, nikdy mu nebolo rozumieť čo hovoril, ani čo daroval. Vystrájal pri tom rôzne neplechy a ježom pribitým na kyjaku pichal najmä najmä dievčatá do nezahalených nôh. Nik ho nepoznal, lebo okrem očí a úst mal zakrytú celú hlavu. Obyvatelia obcí, najmä mládež, sa zúčastňovali na polnočnej omši v kostole, aby okrem modlitieb mohli hodnotiť betlehemcov a Kubov z iných obcí a osád. Kubov však do kostola nepustili. Zato sa veselo predvádzali vonku.

I v ďalších dňoch Vianoc sa chodili betlehemci predstavovať do kostola a popoludní predvádzali svoj program v jednotlivých príbytkoch obce. Za predvedený program dostávali koláče, klobásy, pálenku a peniaze. Betlehemci predstavovali pre deti najmenej trojdňovú zábavu. Už pri odchode z kostola sa stretávalo niekoľko Kubov, ktorí rôznymi figliarskymi kúskami, strašením detí upútavali na seba pozornosť. Kedže boli utajení pod kožuchom, mohli sa váľať bez väčšej ujmy v hlbokom snehu a strhávať so sebou vybraté obete. Sneh vždy dotváral kolorit krásna a čistoty Vianoc. Iný obrázok v tom čase neexistoval. Vianoce bez veľkého snehu v tejto nadmorskej výške si nik nepamätal. Deti sa vždy držali v úctivej vzdialenosti od Kubov. Menšie sa ukrývali mamám do sukni a väčšie dráždili opachu, aby sa hnevala. Vyprovokovaná maškara sa snažila dráždiacich dobehnúť a poštekliť ich ostrými hrotmi ježových pichliačov. Táto naháňačka sa uskutočňovala medzi vystúpeniami betlehemcov v jednotlivých domoch. Betlehemské divadlo trvalo niekoľko dní, pokiaľ ponavštevovali všetky domy v osadách.

V najvyššie položenej obci Slovenska v Lome nad Rimavicou organizujú aj Pastierske hry vianočné. Ich účastníci sa najprv zídu vo farskom kostole a vzdajú poklonu malému Ježiškovi v jasličkách a dostanú požehnanie na svoju misiu zvestovať jeho narodenie. Po nej sa všetci zoradia do sprievodu a presunú sa do stredu obce. Na improvizovanom javisku sa potom predstavia betlehemci z okolitých osád.

Na vlaňajšom už 11. ročníku sa predstavili betlehemské skupiny zo Zvolena, Snôh, Kokavy nad Rimavicou, Detvy, Sihelného, Drábska a Lomu nad Rimavicou. Vianočné melódie vylúdili aj ľudoví umelci a nechýbalo ani vystúpenie Troch kráľov.

Text: Daniel Rakyta

Fotografie: autor a archív Obecného úradu v Lome nad Rimavicou

 Zdroj: Publikácia Ing. Emil Rončák, Daniel Rakyta, Mgr. Ľudovít Kubiš Vrchárske chodníčky