Dobytie Černobyľu v netradičnom počasí

25.3.2013 si partia troch kamarátov vyrazila na spoznávací výlet k našim východným susedom na Ukrajinu. Dátum 25.3.2013 bol spomenutý zámerne, pretože dva dni pred ním v hlavnom meste Kyjev napadlo niečo cez 50 cm snehu a situácia v meste vraj bola úplne kritická. 24.3.2013 letisko v Kyjeve zrušilo niekoľko letov, no o deň nato tam už nebol problém pristáť.

Na východ sme sa vybrali zámerne, chceli sme spoznať kultúru, náboženstvo, pohostinnosť ľudí a vidieť časť sveta, ktorá je možno pre väčšinu ľudí záhadou - Černobyľ s priľahlými obcami.

Kyjev ako mesto nás prekvapilo v mnohých smeroch. Cenovo sa dá porovnať s podnikmi v Banskej Bystrici, tradičné ukrajinské jedlá mali naozaj úspech. O tom, že nemajú kvalitné potraviny nemožno hovoriť, všetko bolo vždy naozaj chutné a čerstvé.

Dosť nás prekvapilo aj správanie sa ľudí:

1. aj keď obchodníci videli, že sme cudzinci, nesnažili sa nás  nejako presviedčať, aby sme všetko čo najskôr vykúpili, dokonca nám poradili, že trebárs o stánok nižšie majú viac sortimentu a podobne.

2. boli sme užasnutí z nastupovania do autobusov a akejkoľvek verejnej dopravy vôbec, mládež, starší ľudia a vlastne všetci pekne stáli v radoch a čakali na autobus, aby do neho mohli postupne ponastupovať. Proste žiadny „lievikový“ efekt ako to býva ráno, keď sa chcú všetci zmestiť do autobusu, treba však povedať, že autobusy sú preplnené v ktoromkoľvek čase rovnako ako u nás v čase dopravnej migrácie do škôl a robôt.

3. na každom rohu mesta sa snažila armáda odpratať čo najviac snehu, v pondelok sme prichádzali do mesta a brodili sme sa po chodníkoch, kde bolo možno 30 cm snehu, no vo štvrtok pred odletom sme už chodili po vyčistených chodníkoch, okrem armády pomáhali aj ľudia samotní.

4. to že sme cudzinci bolo evidentné aj z nášho oblečenia, štýl obliekania ich chlapcov, či mužov sú špicaté topánky, tmavé nohavice, kabát. Štýl obliekania dievčat, či žien  bol taktiež elegantný, vysoké čižmy, dlhé kabáty a pod nimi kostýmy. O ženách (teda hlavne pre tú mužskú časť populácie) treba povedať, že sú neuveriteľne nádherné. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo sa chceme do Kyjeva vrátiť aj v lete.

Na Černobyľ sme si vyhradili jeden celý deň. Dostať sa do tejto časti sveta sa určite nedá len tak na vlastnú päsť. Ak sa človek predsa len odhodlá vidieť to len tak hocikedy sám, chce to zrejme dobré kontakty a dosť peňazí. My sme si teda zvolili zrejme prirodzenejšiu cestu a to je spoznávacia exkurzia cez agentúru, ktorá tam už aké také zázemie predsa len má. Je treba spomenúť, že aj tu platí pravidlo čím viac si ochotný zaplatiť, tým viac máš možnosť vidieť. V ponuke boli jednodňové až trojdňové exkurzie. Cena 120 eur – 500 eur na osobu. Dá sa dokonca dohodnúť aj slovenský sprievodca, ale to by ste museli za jednodňovú exkurziu zaplatiť c.c.a 300 eur. Teda je dobré vedieť jazyk, minimálne anglický.

Cesta trvala niečo okolo 2,5 hodiny a bola naozaj náročná. Vozovka bola pokrytá snehom, asfaltom a jamami. Celkový dojem z cesty - príjemná masáž celého tela. Do dedinky Černobyľ sme sa dostali cez dve vojenské kontroly. Táto oblasť je obývaná z 45% a rádioaktivita na dozimetri ukazovala optimálne hodnoty. Dojem z obyvateľov a dedinky ako takej bol, akoby tu zastal čas. Autá značky Lada, Uvaz či Kavaz, v obchode hŕstka potravín zmiešaná s drogériou a na každom dome dve - tri antény.

Nasledovala prehliadka samotnej elektrárne.

Fotografia č.1 Postupne sme sa zastavili pri rozostavaných chladiacich vežiach a reaktore č.5 a č.6. Výstavba bola ukončená ihneď po havárii reaktoru (teda, až keď sa zistili priame dopady výbuchu na okolie).

Fotografia č.2 Kanál, ktorý zásoboval chladiace veže vodou. Počas fungovania elektrárne nikdy nezamŕzal, prvýkrát zamrzol v roku 1986, keď boli reaktory odstavené. V súčasnej dobe patrí k najväčšej hrozbe, pretože na dne kanála je usadené veľké množstvo rádioaktívneho materiálu. Tie čierne vyvýšeniny v tvare kvádra sú reaktory č.1 až č.4 atómovej alektrárne.

Fotografia č.3 Nový kryt na poškodený reaktor plánovaný k inštalácii v roku 2014

Fotografia č.4 Sarkofág vybuchnutého reaktora vzdialenosť 350 metrov. Dozimeter ukazuje zvýšenú radiokativitu,, ktorej hodnoty sú dvakrát vyššie ako v Kyjeve. Hodnoty rádioaktivity v lietadle sú 5-6 krát vyššie ako v Kyjeve.

Fotografia č.5 Smerová tabuľa do mestečka Prypijať založeného v roku 1970 a evakuovaného 1986.

Ostatné fotografie Mestečko Prypijať + budova Športu a kultúry

Celkový dojem z tohto miesta bol naozaj zvláštny. Vidieť oblasť, ktorú človek založil ako najmodernejšie a najkomplexnejšie mesto doby, ktorá postupne podľahne silám prírody. Zamýšľať sa nad osudmi obyvateľov, ktorí sem prišli za lepším životom a museli opustiť všetko čo si tu vybudovali (hlavne teda v okolitých dedinkách). Vnímať život v mestečku Černobyľ v ktorom zastal čas. To všetko treba skúsiť zažiť. Vrelo odporúčame. 

Text: Daniel Struhár, foto: Jaroslav Prečuch