Ľudovít Štúr - Zobudil zo sna národ

Literárne – dramatické pásmo 27. a 29. októbra 2015 v MsDK Brezno

Rok 2015 sa nesie na celom Slovensku v znamení - Rok Ľudovíta Štúra. Vrcholil v stredu - 28. októbra, keď sme si pripomenuli – napísané jeho návrhom spisovnej slovenčiny „ 200. víročje naroďeňja Ludevíta Štúra“.

Miestny odbor Matice slovenskej, s Klubom MR – Maroško Brezne neostali bokom. S podporou vedenia mesta pripravili literárne-dramatické pásmo „Zobudil zo sna národ“. Prvé predstavenie sa už uskutočnilo v Mestskom dome kultúry (MsDK) v utorok 27. októbra a boli naň pozvaní žiaci všetkých troch základných škôl. Plnú kinosálu (380 miest) žiakov predstavenie zaujalo. Celý čas pozorne sledovali a počúvali a jednotlivé scénky odmeňovali potleskom.

Na druhé predstavenie, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 29. októbra, tiež v MsDK pozvali širokú a nielen brezniansku verejnosť. Kinosála sa zaplnila skoro do troch štvrtín sympatizantmi, ktorí si ctia históriu a kultúru nášho malého národa. Medzi nimi prišli aj viceprimátorka mesta Brezno Mgr. Petra Dzurmanová a poslanec SNR Ing. Jaroslav Demian. Myslím, že nik nemohol banovať, že prišiel. Účinkujúci z radov matičiarov, žiaci zo ZŠ Beňuš - Veronika Gašperanová, Filip Kotoč a ich pani učiteľka, súčasne konferencierka Mgr. Dagmar Mihoková im umelecky sprostredkovali informácie o živote a diele Ľudovíta Štúra. Svojimi vstupmi, atmosféru umocňoval Spevácky zbor mesta Brezno.

O živote a diele Ľudovíta Štúra sa popísalo veľa. Nepochybne ide o výnimočnú osobnosť, oproti ďalšiemu množstvu osobností, ktoré sa podieľali na historickej ceste za svojbytnosť slovenského národa - vydelenie jeho spoločnej územnej, jazykovej, kultúrnej a hospodárskej samostatnosti, ktorú si dnes užívame skoro ako samozrejmosť.

Na prelome tisícročí sa uskutočnila celoslovenská anketa o „najväčšieho Slováka v histórii“. Zvíťazil v nej Ľudovít Štúr, pred M.R. Štefánikom a A. Dubčekom... V hodnotení Ľudovíta Štúra prevládol symbol národnej súdržnosti. Jeho život a dielo dalo ďalšej našej národnej existencii vyšší zmysel. Zmysel, ktorý nerozdeľoval, ale spájal neraz inak nespojiteľných – národniarov, katolíkov, evanjelikov, čechoslovakistov, komunistov, ľudákov, demokratov a iných.

Určite aj dnes, by sa naviac k podpore osobnosti Ľudovíta Štúra pripojili všetci, ktorí majú problém s gramatikou slovenského jazyka. Jeho návrh (roku 1843) pre uzákonenie spisovnej slovenčiny mal základ v stredoslovenskom nárečí, pre jeho rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť. Vôbec v ňom nepočítal z rozlíšením na tvrdé „y“ a mäkké „i“, ale len jedným „i“. To by pomohlo nielen nám mnohým, ale zlegalizovalo by gramatiku pre tých, ktorí už tak píšu, najmä na sociálnej sieti - facebook.

Ako to všetko Ľudovít Štúr dokázal, veď nedožil sa ani 41 rokov. Za krátky čas pozemského života stihol získať takú slávu a popularitu, ako vari žiadny Slovák pred ním a ani po ňom.

To sa snažili prítomným poslucháčom vypovedať účinkujúci, spolu s Jozefom Prepletaným, ktorý napísal scenár a režijne umelecky viedol prípravu predstavenia. Prítomných to zaujalo, preto za ich potlesku ho viceprimátorka Mgr. Petra Dzurmanová odmenila veľkou kyticou kvetov.

Text a foto: Milan Kováčik, predseda Klubu MR – Maroško

Viac fotografií nájdete na Google+ (Milan Kováčik)