machine
Aktuálne počasie Brezno
chata pod chopkom Fúkaná izolácia pizzeria u juraja preprava.info

Správy

Streda, 08. marca 2023 • 12:45.42 • zaujímavosti

517x

Pochod za zdravím - po stopách Dr. G.K. Zechentera – Laskomerského - 14. ročník

Brezno – Čierny Balog – sobota 04. marca 2023

Prvá sobota v mesiaci marec patrí už viac rokov turistom, ktorí si pochodom v peknej prírode chcú utužiť svoje zdravie a súčasne vzdať hold - verejnú poctu životu a dielu lekára baníckeho ľudu a  lesných robotníkov v okolí Brezna, ale aj významného spisovateľa, maliara, národovca a ľudomila.

Do Brezna prichádza 3. augusta 1853, po vymenovaní na uvoľnenú stanicu c.k. ochodzného bansko-lesného lekára. K obvodu jeho lekárskej opatery patrilo 24 obcí a osád na Bielom a Čiernom Hrone, ako aj Michalová, Polhora, sklená huta na Sihle.

Ambulanciu na Čiernohronskom Balogu mal v zadnom trakte Lesnej správy v osade Krám. Odtiaľ často vychádzal aj na náročné túry, na jednopražnom vozíku, saniach, ťahaných koňom, na koni, ale aj peši - za chorými a ranenými do dedín, salašov, na rúbaniská uprostred hôr. A cez 1011 m vysoký hrebeň Zákľuk aj za chorými do vrchárskej obce Sihla, sídlo sklenej huty / cca 20 km /.

Na každej ceste bol v bezprostrednom styku s nezvyčajnou krásou lesov a prírodou... Bol to čas na nerušené úvahy o tom, ako sa musí drevorubač, uhliar, baník, boriť s prírodou a životom. Získal priateľstvá a vďačnosť ľudu. Počas výkonu svojho povolania zozbieral aj početné príbehy z ich života a zmapoval prírodné krásy. Všetko pútavo opísal najmä vo svojom rozsiahlom životopise „Päťdesiat rokov slovenského života“ Dnes tu môžeme čerpať vedomosti o živote našich predkov.

Táto osobnosť so všestrannými záujmami sa dožila na tie časy pomerne vysokého veku 84 rokov. Prispel k tomu aj zdravý životný štýl s neustálym pohybom v prírode, ktorú tak rád opisoval.

V soboru ráno 4. marca presne v deň narodenia Gustáva Kazimíra Zechentera – Laskomerského / GKZ - L / *04.03.1824 + 1908 / sa konal už 14. ročník Pochodu za zdravím. Predjarné počasie prilákalo 110 turistov - účastníkov. Z dvoch autobusov objednaného a linkového z Brezna smer Lom nad Rimavicou vystúpili na zastávke Krížnô.

Na vrchu Krížnô (939 m n.m.) ich privítal tradičný spoluorganizátor Milan Kováčik a súčasne aj uviedol niekoľko príbehov, ktoré opísal GKZ - L a sú blízke tomuto regiónu. Následne s domácim sprievodcom zahájili 7 km zostup z vrchu Krížnô. Bola to prechádzka ako báseň. Výhľady na všetky strany, ponad Nízke Tatry až na Kriváň (2495 m n.m.). Osady veľkej obce Čierny Balog ako na dlani. Cieľ bol v Kultúrnom dome v Čiernom Balogu, kde už obetavci na čele s Ankou Lehotskou natierali okrušky chleba masťou (šmalcom) a zdobili červenou cibuľou. Pripravili aj voňavý čaj. Všetko podľa kréda GKZ – L „Kto má zdravie, pokoj v duši a kus chleba, ten má všetko čo mu treba“.

GKZ - L vo svojom životopisnom románe zaznamenal aj nasledujúcu udalosť. Citujem - roku 1855 sme sa s lesným - menoval sa Henslel, vracali z vrchu Zákľuky. Spustili sme sa dolu do Kamenistého, pred Hronček. Dolinou Kamenistá v ten čas nebola cesta, len chodník. Kamenistým potokom sa plavilo drevo do rieky Čierny Hron. Tu sme našli stopy pohromy, akú narobila potopa pretrhnutím Klimentovo tajchu z jari pri veľkých pľúšťach. Práve v ten čas, tam bolo mnoho ľudu zamestnaného plavačkou (plavením dreva). Tu, pravda aj nocúvali, a tak rozložení na brehu potoka v kolibách, náhle boli prekvapení veľkou vodou, ktorá tlačila pred sebou množstvo štiepaného dreva. Nestačiac ubehnúť, vírom zachytení vo vodách, medzi štepaním drevom, boli zadusení. Ak sa dobre pamätám, zahynulo ich šestnásť, najviac mládež - dievčatá. (Viď 1. diel str. 304).

V rokoch 2020 - 2021 som písal knihu z názvom - Putovanie po kostoloch, kaplnkách a kalváriách v okrese Brezno, ktorú som vydal roku v 2022. Intenzívne som študoval historickú literatúru. Okrem iných som pátral, pri akej príležitosti vznikla aj Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, vyhĺbená v skale, nad rozvetvením ciest a sútoku riek Čierneho Hronca a Kamenistého potoka (Hrončoka), ľudovo nazývanom - Pri svätom Jáne. Podarilo sa. Rukopis „Hronec monografia“ z roku 1926, ktorú zanechal bohoslovec Robert Róm sa o tom stručne zmieňuje. Citujem: Kaplnka bola vyhĺbená do tvrdého kameňa v roku 1852. Zaslúžil sa o to miestny farár v Hronci Tomáš Hromada (1798-1870). Do kaplnky umiestnil peknú malú sošku sv. Jána Nepomuckého. Koniec citátu.

Svätý Ján Nepomucký je aj patrón vôd, drevoplavcov, pltníkov... Jeho sochu, kaplnku nachádzame na miestach, kde veľké prívalové vody najviac ohrozovali ľudskú činnosť.

Žiaľ v roku 1989 bola soška svätca z kaplnky odcudzená. Dnes ju v kaplnke nahradila maľba od obyvateľa Hronca s rovnakým motívom.

Je nesporné, že tieto dve uvedené skutočnosti spoločne súvisia a motívom farára Tomáša Hromadu bolo takto zachovať spomienku na veľkú pohromu, o ktorej sa neskôr zmienil GKZ - L.

Pochod za zdravím - po stopách Dr. G.K. Zechentera – Laskomerského - 14. ročník

Text a foto: Milan Kováčik, predseda Klubu MR – Maroško v Brezne