machine
Aktuálne počasie Brezno
chata pod chopkom Fúkaná izolácia pizzeria u juraja preprava.info

Správy

Streda, 06. septembra 2023 • 07:20.00 • zaujímavosti

692x

Čiernobalocký Pochod vďaky po stopách SNP - 50. ročník

Čierny Balog 26.8.2023

Musíš sem prísť, započúvať sa do žblnkotu potôčka, vdýchnúť vôňu trávy na pastvinách, premerať kopce, čo objímajú osady a razom pochopíš. Tie noci spred tridsiatich rokov i dni, ktorými žije Čierny Balog dnes.“

Týmto mottom Evy Benčíkovej novinárky (denník Smer) sa začínali písať prvé riadky pamätnej knihy Pochodu vďaky po stopách SNP v Čiernom Balogu. Bolo to v roku 1974, pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia SNP. Vtedy sa skupina nadšencov pod vedením Ing. Jána Sitarčíka rozhodla zorganizovať toto podujatie. Prvými priekopníkmi boli – Paulína Gondová, Mária Turňová, Ján Belko, Matej Belko, Ondrej Bruchánek, Jozef Bubelíny, Július Kliment, bratia Milan a Pavol Kováčikovci, Ján Makuša, Vojtech Schön, Ing. Ján Sitarčík, Jozef Turňa.

Prvý ročník meral 33 kilometrov a začínal pri Partizánskom cintoríne na Skalici a po prechode masívu Klenovského Vepra končil v osade Dobroč, v doline Páleničné. Keďže väčšina zakladateľov pochodu pracovala v Mostárni Brezno, bolo prirodzené, že vznikla spolupráca s turistami z tohto podniku, ktorá pretrvala dlhé roky a to nielen pri letných akciách, ale aj zimných. V roku 1984 vznikol Turistický oddiel pri TJ Tatran Čierny Balog, čím podujatie získalo organizačné pokrytie. Za predsedu turistického oddielu bol zvolený Ing. Juraj Giertl, ktorý s výborom a členmi turistického oddielu – Milan Sitarčík, Ing. Dušan Kováčik, Pavol Kováčik, Ivan Kučerák, Štefan Belko, rozvíjali toto podujatie. Počet účastníkov sa postupne zvyšoval, zvyšovali sa nároky na dopravu, aj na zabezpečenie stravy a občerstvenia.

Po zmene režimu v roku 1989 sa SNP začalo spochybňovať a zneužívať na politické ciele, nepodarilo sa presadiť ani pri vzniku SR, ako štátny sviatok. Ľudia boli z toho dezorientovaní a znechutení a tak nás v roku 1993 na jubilejnom 20. ročníku bolo iba 11 ! Ale prekonali sme aj toto ťažké obdobie. Veď už po 25. ročníku nám počet účastníkov prekračoval stovku. V roku 1999 počet účastníkov prvý krát prekročil počet 200, postupne sa počet zvyšoval a na pochode sme mali aj 300 ľudí. Stúpali nároky na logistiku, začali sme zabezpečovať okrem sprievodcov aj zdravotnú službu, ktorú počas pochodu zabezpečovali - Oľga Giertlová, Slavomír Pančík.

Rozhodli sme sa zaviesť prezentáciu účastníkov a štart pred hasičskou zbrojnicou v Dobroči. Aby sme neničili prírodu, delili sme pochod na viaceré trasy, čo ale bolo náročnejšie na dopravu. Tomu sa prispôsobovali aj ciele Pochodu, až sme nakoniec zakotvili v dnešných priestoroch pri poľovníckej chate Poľovného združenia (PZ) Dobroč pred Boldiškou. Jeho členovia sa aj dnes príkladne starajú o „hladné krky“ účastníkov Pochodu. Za toto patrí uznanie a poďakovanie nielen bývalému, ale aj súčasnému vedeniu PZ Dobroč, ktorí tiež v súčasnosti oslavujú 50 výročie založenia.

Za celé roky existencie tohto podujatia nás podporovali aj sponzori – manželia Marta a Miroslav Ďurovci, obchod ROTOZ Marty a Milana Kováčika, Dušan Schön, Jozef Štulrajter, Jozef Benko, Píla Rosík, Jozef Medveď, Ľubomír Auxt, Spoločnosť MAJA, Iveta Kováčiková, Ján Kováčik. Ak som niekoho nespomenul, určite je zaznamenaný na stránkach našej pamätnej knihy.

Jubilejný 50. ročník Pochodu vďaky po stopách SNP sa uskutočnil tradične v poslednú augustovú sobotu 26.08.2023. Už pred siedmou hodinou sa to v okolí hasičskej zbrojnice na Dobroči zapĺňalo nedočkavými turistami. Prebiehala prezentácia, ktorú robí od roku 2016 PZ Dobroč, tento rok sa na to podujali manželia Mirka a Marek Čajkovci. Už pred pol osmou bolo zapísaných viac ako stopäťdesiat ľudí. Celkový počet účastníkov sa na prezenčných listinách uzavrel na čísle 264 prihlásených.

O ôsmej hodine vyrazil autobus s osemdesiatimi účastníkmi na horský prechod Tlstý javor (1068 m n.m.), kde odpočíva 39 padlých povstaleckých vojakov. Odkiaľ sa vydali na najdlhšiu dvadsať kilometrovú trasu. Ešte pred samotným pochodom sa starosta obce Mgr. Michal Vetrák zastavil aj pri Partizánskom cintoríne na Skalici, aby položil veniec na počesť 23 padlých partizánov. Svoj hrob tu má aj 16 ročná partizánka Kamila Šagy, pochádzajúca z mesta Ovruč na Ukrajine. Položenie venca umocnila aj prítomnosť Bc. Martina Rosíka z Klubu vojenskej histórie, ktorý v plnej zbroji, v dobovej uniforme vojaka Slovenskej armády, prešiel celú trasu.

Na poslednú trasu z poza Páleníc sme odišli autobusom o deviatej hodine. Po položení kvetov pri pomníku obranných bojov a padlého guľometčíka Jozefa Schöna v doline Páleničné, sme sa premiestnili na štart trasy, ktorá vedie k studničke Jánošíkova slza, ktorú vo svojom románe opísal spisovateľ Ladislav Ťažký. V roku 2009 bola na podnet Ing. Milana Kováčika studnička obnovená a v tomto roku sa uskutočnil 15. ročník výstupu. Po krátkom občerstvení pramenitou vodou, sme pokračovali až k najvyššiemu bodu Klenovského Vepra, kde je osadený smerovník a socha Jánošíka. Po krátkej prestávke, sme pokračovali zostupom na Zadnú Kýčeru. Prudké klesanie a pováľané stromy nám dali zabrať. Zostávalo nám ešte zdolať dvojkilometrový úsek ku ceste. Následne niektorí pešo, iní na korbe auta, prichádzali do cieľa pochodu k chate pred Boldiškou. Tu už poľovníci servírovali chutný guľáš.

V cieli pochodu čakali na účastníkov dvaja zakladajúci členovia 82 ročný Július Kliment a 77 ročný Vojtech Schön, ktorí sa podelili o svoje zážitky z prvých ročníkov. V priateľskej atmosfére, v peknom prostredí si účastníci navzájom vymieňali zážitky z trás a spomínali na predchádzajúce ročníky. Skončil sa 50. ročník Pochodu vďaky po stopách SNP. Na budúci rok sa na Vás tešíme pri 80. výročí SNP.

Na záver malé zamyslenie. Z dôvodu nezmyselnej vojny na Ukrajine sme si zvykli pľuť na všetko, čo je ruské a to od najvyšších predstaviteľov štátu. Kým v niektorých štátoch sa vyznamenávajú nacisti, inde sa rúcajú sochy osloboditeľov. V tejto súvislosti mi napadá otázka: “Akú vinu na súčasnej situácii nesú tí, ktorí spia svoj večný spánok aj v našom chotári?“ Veď sa mohli po oslobodení svojej vlasti otočiť a ísť domov. No oni aj s nasadením vlastných životov šli až do konca, kým nezvíťazili. Nezabúdajme na to, pretože nebyť týchto obetí, dnes by sme žiadne pochody neorganizovali.

Ivan Kučerák stály spoluorganizátor a kronikár Pochodu vďaky

Foto prezentáciu 50. ročníka Pochodu vďaky zostavil Milan Kováčik z Brezna aj využitím fotografií účastníkov Pochodu : Ján Belko, Jozef Kováčik, Miňa Pančíková, Rimana Giertlová, Miroslav Kubíny, Lucia Kvietková